OSOBNOSTI OBCE SPIŠSKÉ HANUŠOVCE

Jozef Budziňák

Narodil sa 10. 10. 1928 Spišských Hanušociach, kde navštevoval aj základnú školu, vtedy  označovanú Ľudovú školu, ktorú ikončil v roku 1945. Pokračoval v Meštianke v Spišskej Starej Vsi a neskôr navštevoval Obchodnú akadémiu s maturitou v Poprade.
Po maturiote krátky čas pracoval vo Výkupnom podniku v Spišskej Starej vsi, potom ako správca Ústavu národného zdravia v Spišskej Starej Vsi. Pričinil sa o výstavbu budovy národného zdravia, v ktorej bola aj pôrodnica, zubní lekári, praktickí obvodní lekári, a byty pe zdravotných pracovníkov. V roku 1962 prichádza pracovať do MNV  v Spišských Hanušovciach. Od roku 1964 bol zvolený za predsedu bývalého MNV. Už v roku 1962  bola otvorená nová budova základnej školy. Jeho prčinením sa budova ZŠ dokompletizovala postavením telocvične a jedálne. Boli postavené dva bytové domy, ktoré slúžili učiteľom. Bol majstrom budovania v akcii “Z”. Za jegho pôsobenia boli postavené budova MNV, zdravotného strediska, požiarna zbrojnica, Nová ulica. Boli položené základy ulice na Omervize  a individuálna bytová výstavba na nižnom konci. Veľkým prínosom bolo vybudovanie vodovodu v roku 1972, hlavnej vetvy kanalizácie, budovy materskej školy – terajšia budova domova dôchodcov, ako aj výstavba budovy pohostinstva. Za jeho predsedovania sa vybudoval oporný múr pri Rieke za kostolom a lyžiarsky vlek. Bol spoluzakladateľom Zamagurských folĺórnych slávností v areáli ZŠ, kde sa uskutočnili prvé tri ročníky. Za socializmu  ešte pred smrťou pomáhal tajne pri vybavovaní povolenia na stavbu farskej budovy.
Pán Budziňákbol ženatý od roku 1953 s Mgr. Elenou Budziňákovou rod. Bakovou. Spolu vychovali dve dcéry Emíliu a Gabrielu. Zomrel náhle 2. apríla 1985 vo veku 57 rokov. Česť jeho pamiatke!

 

František Kiska

Narodil sa 27. januára 1927 v Jezersku, kde navštevoval aj základnú školu. Pochádza z esemčlennej rodiny. Celý svoj život ťažko pracoval v lese ako lesný robotník. 19. januára 1952 sa oženil s Máriou rod. Budziňákovou a prešťahoval do našej obce. Postavili si rodinný dom. Spolu vychovali štyri deti. Už ako 55 ročný ovdovel. Najstarší syn Eduard v septembri roku 1984 spája svoj životný osud s Máriou rod. Koščákovou. Postupne sa im narodili tri deti Eduard, Peter a Michaela. Najmladšia dcéra nemala ani jeden mesiac, keď  6. júna 1989 náhle zomiera jeho syn Eduard.  Mladá vdova Mária ťažko niesla tento údel, pretože sama bola chorľavá. a 15. novembra 1998 zomiera. Po rodičoch ostávajú deti vo veku 12, 11 a 9 rokov. Vtedy 71 ročný pán Kiska začína boj s úradmi, aby dokázal všetkým, že je schopný  postarať sa o vnúčatá, ktoré chceli umiestniť do ústavu. Absolvuje množstvo súdnych pojednávaní a psychologických vyšetrení, aby nakoniec svojou vytrvalosťou zvíťazil a deti mu boli zverené do úplnej starostlivosti. Vo veku, kedy už každý človek si užíva zaslúžený odpočinok, stáva sa obetavým náhradným rodičom. Po synovi a neveste ostávajú rozostavaný dom a pôžička. Ani to ho nezlomilo. Dokazal platiť pôžičku, dostavať dom a pomohol vúčatám ku vzdelaniu. Dnes vnuci Eduard a Peter a vnučka Michaela majú ukončené  úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou. Dnes pán Kiska má 85 rokov a veríme, že svoje vnúčatá namiesto svojich rodičov  dovedie s Božou pomocou až k vytvoreniu vlastných rodín. Želáme mu pevné zdravie a životný optimizmus.

 

Dr.h.c. mult. prof. Ing. František Trebuňa, CSc.

Narodil sa 5. 8. 1947 v Spišských Hanušovciach. Základnú školu ukončil v Spišských Hanušovciach v roku 1962.

1962 – 1965 SVŠ Spišská Stará Ves, maturita jún 1965
1965 – 1970 Strojnícka fakulta VŠT Košice, štátne záverečné skúšky september 1970
1971 – 1973 Riadna vedecká ašpirantúra – SjF VŠT Košice
1978 – Habilitácia na docenta, odbor 39-01-9 Mechanika tuhých poddajných telies
1995 Inaugurácia na profesora, odbor aplikovaná mechanika

Riadiace funkcie v rámci fakulty :

1975 – 1978 tajomník Katedry technickej mechaniky SjF VŠT v Košiciach
1979 – 1985 zástupca vedúceho Katedry KTM SjF VŠT v Košiciach
1986 – 1990 vedúci katedry technickej mechaniky SjF VŠT v Košiciach
1995 – 1996 SjF VŠT v Košiciach
1997 – doteraz dekan Strojníckej fakulty TU v Košiciach

Študijné a prednáškové pobyty :

1968 Technická iverzita, Západný Berlín
1973 Moskovský stavebný inštitút, Moskva
1973 Leningradský polytechnický inštitút, Petrohrad
1978 Mineralogicko-geologický inštitút, Sofia
1985,1989 Bergská univerzita, Wuppertal
1988 Polytechnika Warsawska, Warsawa
1978, 1981, 1983, 1987 Polytechnika Rzeszow
1997 ETH Zurich

Do ďalších rokov mu želáme pevné zdravie a veľa pracovných a osobných úspechov.

 

RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.

Narodil sa 7. Januára 1942 v Spišských Hanušovciach. Základnú školu ukončil v rodnej obci. Strednú školu absolvoval v Kežmarku v rokoch 1956 – 1959. Od 1. 9. 1959 začal pracovať ako technik na Astronomickom ústave SAV na Skalnatom Plese, kde pracuje doteraz. V rokoch 1964-1970 diaľkovo študoval na Komenského univerzite v Bratislave, matematicko-fyzikálnej fakulte, špecializácia fyzika, odbor astronómia. Po úspešnej obhajobe diplomovej práce bol od 1. Júla 1970 preradený do stavu vedeckých pracovníkov AsÚ SAV. Titul Doktor prírodných vied –RNDr. Obhájil na Karlovej univerzite v Prahe v roku 1975. V roku 1973 nastúpil do vedeckej výchovy na AsÚ SAV, kt. dokončil úspešnou obhajobou kandidátskej dizertačnej práce 12. Februára 1978. Vo februári 1978 mu Vedecké kolégium pre vedy o Zemi a vesmíre SAV udelilo vedeckú hodnosť kandidát fyzikálno-matematických vied (CSc.). Doktorskú dizertáciu obhájil 22.3.1994 a v máji 1994mu Predsedníctvo SAV udelilo titul DrSc.

Vo svojej práci sa zameriava na výskum prejavov slnečnej aktivity, menovite v koróne a protuberanciách, jej časovo-šírkovému rozloženiu v priebehu cyklu slnečnej aktivity.
Veľká pozornosť bola venovaná štúdiu dynamiky eruptívnych protuberancií, kt. vo väčšine prípadov majú za následok ejekciu koronálnej hmoty do helisoféry, a v prípade, že zasiahnu našu Zem, spôsobuje náhle zmeny magnetického poľa Zeme. Základom jeho prác, či už samostatných alebo so spoluautormi, boli vo väčšine prípadov urobené interpretáciou vlastných pozorovaní, kt. získal na koronálnej stanici AsÚ SAV na Lomnickom štíte, kde pravidelne v 7-dňových turnusových službách pôsobil v rokoch 1965-1994, alebo pri expedíciach za úplnými zatmeniami Slnka na rôzne miesta zemského povrchu. Bol vedúcim 15-tých expedícií AsÚ SAVv Nigeri, Indii, vtedajšieho Sovietskeho zväzu, Indonézií, Mexiku, Chile, Mongolsku, Venezuele, Turecku, Zambie, Juhoafrickej republiky a mnoho ďalších, kt. nielen viedol ale v značnej miere pripravoval aj odborný program a následne pozorovania spracovával a interpretoval. Získané vedecké výsledky publikoval vo viac ako 200 vedeckých prácach, z toho viac ako polovicu v jazyku anglickom v zahraničných časopisoch a zborníkoch. Na zahraničných a domácich konferenciách predniesol okolo 80 referátov. Je spoluautorom prekladu kníh, kníh o Slnku a jeho pozorovaniu. Vydal aj 2 vlastné knihy „M. R. Štefánik – slovenský astronóm (ALFA Bratislava, 1991) a „Slnko – naša najbližšia hviezda, Veda, 2005. Bol koeditorom 2 zborníkov z medzinárodných konferencií (IAU Colloqium 144 „Solar Coronal Structures“ – VEDA, Bratislava – 1994 a Dr. Jean – Claude Vial (Francúzsko); táto medzinárodná konferencia sa konala v Tatranskej lomnici septembra 1993 kde sa zúčastnilo 150 vedcov z celého sveta. Má viac ako 400 citácií z toho 282 evidovaných v SCI alebo WOS. Viedol 3 diplomantov, 1 dizertanta (CSc.) a 1 pracovníka pre udelenie titulu RNDr.
Zastával mnoho významných funkcií a v roku 1995 bol zvolený do Predsedníctva Slovenskej akadémie vied a voľba do tohto najvyššieho riadiaceho orgánu SAV sa zopakovala v rokoch 1998 a 2001. V tejto pozícií mal na starosti hodnotenie vedeckých organizácií SAV (akreditácia), rozvoj elektronickej siete a výpočtovej techniky (SANET) a nákup drahej prístrojovej techniky (predseda Komisií SAV).
Členstvá : Medzinárodná astronomická únia (od 1978), American Geophysical Union (1997), SAS pri SAV (1959), Slovenská fyzikálna spoločnosť (1980), Česká astronomická spoločnosť (1959 s pokračovanímm aj po rozdelení republiky), Central European Academy of Sciences and Art (1999).
Najvyššie ocenenia : Cena SAV za popularizáciu, vzorný pracovník SAV, Cena SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Medaila SAS pri SAV (1984, ocenenie Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností „Propagátor vedy a techniky“ (2004) a viaceré ocenenia ľudových hvezdární na Slovensku. V roku 2002 mu bola udelená platinová medaila Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Košiciach a v rovnakom roku bola komisiou IAU pomenovaná planétka 26390 menom „RUŠIN“ (planétku objavil Peter Kušnirák v Ondřejove), kde v zdôvodňujúcej správe sa píše : Vojtech Rušin (nar. 1942), slnečný fyzik Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied je známy svojimi prácami o dynamike slnečných protuberancií a koróny. Literárny font, sekcia pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy mu udelila „Prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2005“ v kategórii prírodné a technické vedy (2006) za knihu „Slnko – naša najbližšia hviezda“. Slovenská fyzikálna spoločnosť (SFS) pri SAV mu v roku 2007 udelila Cenu SFS.
Iné aktivity: Predniesol okolo 1100 vedecko-popularizačných prednášok pre najširší okruh poslucháčov na Slovensku, Českej republike, Slovinsku, USA a na lodi v Tichom oceáne pri súostroví Galápagy napísal desiatky populárno-vedeckých článkov. Z jeho fotografických materiálov boli vydávané noviny, časopisy, kalendáre, pohľadnice a iné reklamné plagáty. Rodinné pomery: Je ženatý od roku 1961 s Annou, rod. Koščákovou. Má 2 synov, Vojtecha a Jána. Želáme mu do ďalších rokov pevné zdravie, veľa životných radostí a mnoho síl do ďalšej práce.

 

Mgr. Marcel Matava

Narodil sa 29. 12. 1971 v Gelnici. Základnú školu a gymnázium absolvoval v Poprade, kde sa rodičia presťahovali. V roku 2000 nastúpil na štúdium Teologickej fakulty v kňazskom seminári Jána Vojtaššáka v Spišskej kapitule. Po jej absolvovaní  bol dňa 22. 6. 1996 sídelným biskupom ThDr. Františkom Tondrom vysvätený za kňaza. V tom istom roku  nastúpil za kaplána v Spišskej Novej Vsi. Počas tejto doby absolvoval aj základnú vojenskú službu. 1. apríla 1999 bol preložený do našej farnosti Spišské Hanušovce ako správca farnosti. Počas svojho 10 ročného pôsobenia u nás značne prispel k duchovnému a kultúrnemu rozvoju našej obce i farnosti, začo mu Obecné zastupiteľstvo Spišské Hanušovce uznesením zo dňa 23. júna 2009 udelilo Cenu obce Spišské Hanušovce.
Od 1. 7. 2009 otec Marcel pôsobí vo farnosti Liptovský Hrádok ako farár, pričom sa vždy iniciatívne zaujíma o najnovšie informácie zo života obce.
Želáme mu veľa Božích milostí na novom pôsobisku.

 

Elena Budziňáková

Narodila sa 12. apríla 1933 v Spišských Hanušovciach, pochádzala z deviatich detí. Po skončení základnej (ľudovej) školy dochádzala do Meštianky do Spišskej Starej Vsi. V štúdiu pokračovala na Gymnáziu v Levoči, ktoré ukončila  v roku 1952. Profesionálnu kariéru učiteľa začala v obci Šemša pri Košiciach. Po roku sa vracia do Zamaguria a stáva sa učiteľkou Osemročnej strednej školy v Spišskej Starej Vsi, kde učila deväť rokov. Popri zamestnaní  študovala na Pedagogickej fakulte v Prešove slovenský a ruský jazyk. V roku 1953 sa vydala za Jozefa Budziňáka, s ktorým vychovali dve dcéry. Spolu s manželom sa zaslúžili o všestranný rozvoj obce. V roku 1962 prichádza učiť do Spišských Hanušoviec, kde pracovala 27 rokov. Od roku 1963 pôsobila vo funkcii riaditeľky školy. Za jej pôsobenia sa vybudovala školská jedáleň, družina a  telocvičňa.                                                                     Bola poslankyňou okresného národného výboru, pracovala ako predsedníčka zväzu žien, kde organizovala súťaže v aranžovaní kvetov, ručných prác, organizovala poznávacie zájazdy. Od roku 1969 vykonávala funkciu kronikárky obce, nacvičovala divadelné hry s učiteľmi a žiakmi, nacvičila goralskú svadbu. V roku 1989 odišla do dôchodku, ale stále prichádzala s novými nápadmi ako zveľadiť obec a hlavne jej záležalo, aby na verejných priestranstvách bol stále poriadok. Zomrela 20. januára 2010. Za celoživotné dielo jej Obec Spišské Hanušovce udelila v roku 2013 Cenu obce in memoriam.                                                                         Česť jej pamiatke!

 

Edmund Pružinský 

IMG_3186

Narodil sa 26. 6. 1942 v Matejovciach. Spolu s manželkou Emíliou prišli učiť do našej obce v roku 1964. Spolu vychovali dve dcéry. Tu si postavili rodinný dom a  sú našimi občanmi. Od roku 1973 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa školy. V rokoch 1988 až 2004 bol riaditeľom našej základnej školy. Jeho osobu chrakterizuje intelekt, presnosť, precíznosť. Oceňujeme jeho zanietenosť, s akou nám vštepoval zásady slovenského pravopisu. Za celú dobu pôsobenia v školstve viedol spevácky súbor v počte až 80 členov, v ktorom sa vystriedalo niekoľko generácii. Spevácky súbor nám spríjemňoval všetky oslavy v obci. Zúčastňoval sa rôznych súťaží v okrese, na festivale Podtatranských spevákov v Tatranskej Lomnici. Spevácky súbor pod jeho vedením bol súčasťou družobných zájazdov  organizovaných do Lanškrounu. Spolu s manželkou boli dlhoročnými členmi zboru pre občianske záležitosti, kde svojou hudbou a spevom dávali slávnostný ráz týmto akciám. Pripravoval deti na súťaž v speve Slovenský slávik, kde naši štyria žiaci sa stali jeho víťazmi. Bol nápomocný pri akciách realizovaných v obci. Dva roky viedol futbalový klub. Spolupodieľal sa na vzniku zamagurských foklórnych slávností, hudobne doprevádzal detský folklórny súbor Kutníček.  Za celoživotné dielo v školstve mu Obec Spišské Hanušovce v roku 2013 udelila Cenu obce. Želáme mu pevné zdravie, pokoj v srdci a radosť na duši.

 

 

Mgr. Ing. Andrej Trebuňa  

IMG_3188

Narodil sa 11. novembra 1944 v Spišských Hanušovciach. Po ukončení Strednej všeobecnovzdelávacej školy v Spišskej Starej Vsi  študoval od roku 1962 do roku 1964 na Vysokej škole technickej  v Košiciach, baníckej fakulte a od roku 1964 do roku 1968 pokračoval v štúdiu na Bansko-hutníckej akadémii v Krakove. Spolu s manželkou Máriou vychovali tri deti.
Po skončení štúdia nastupuje v roku 1968 ako projektant – konštruktér vzduchotechniky do Okresného podniku Obnova-Vkus. Od roku 1975 do roku 1995 pracuje ako vedúci prevádzky, neskôr ako riaditeľ závodu Vagónka Poprad, prevádzka Spišská Stará Ves, v rokoch 1995 – 1996 zastáva funkciu generálneho riaditeľa Zastrova, a. s. Spišská Stará Ves. Zároveň od roku 1970 do roku 1990 vykonával funkciu tajomníka MNV v Spišských Hanušovciach, čo bolo pre našu obec veľkým prínosom, nakoľko bol nápomocný pri všetkých akciách, ktoré prispeli k rozvoju a napredovaniu obce. Bez potrebnej techniky a bez jeho nápadov a účinnej pomoci by bolo ťažké realizovať všetky aktivity, ktoré prispeli k rozvoju obce.                                                                                                                        Od roku 1996 do roku 2004 pracoval v Okresnom úrade v Kežmarku ako vedúci odboru dopravy a v rokoch 2004 – 2006 ako riaditeľ odboru dopravy špecializovanej štátnej správy v Kežmarku. Popri svojej práci, neskôr aj na dôchodku vykonával v rokoch 1999 – 2011 predsedu Urbárskej spoločnosti Spišské Hanušovce. Za jeho celoživotné dielo mu Obec Spišské Hanušovce v roku 2013 udelila Cenu obce.                                                                                                                                                                                                             Do ďalších rokov mu želáme pevné zdravie, veľa radosti zo života  a životný optimizmus.